Vodná nádrž Nemečky

Vodná nádrž leží pol kilometra severne od malej podhorskej obce Nemečky, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca na hornom toku rieky Chotina. Hlavným účelom je zachytávanie vody a ochrana pred povodňami. Nádrž sa využíva i na rekreačné účely. Kúpanie v priehrade je len na vlastné riziko. Voda je čistá, nedávno v nej dokonca objavili neškodné sladkovodné medúzy, ktoré sa vyskytujú len vo veľmi čistej vode. Priehradu okrem letných rekreantov využívajú aj rybári.

Recenzie

Napíšte recenziu

Aktivity v okolí

Svoradova jaskyňa

Na vrchu Zobor sa nachádza jaskyňa pomenovaná podľa známeho pustovníka sv. Svorada. Sv. Svorad žil prísnym asketickým životom. Celé dni tvrdo pracoval, takmer nejedol a okolo pása nosil mohutnú kovovú reťaz. Aby neochabol v modlitbe ani počas noci, tak sedával na pni obkolesenom ostrým tŕstím a keď ho premáhal spánok a jeho telo sa naklonilo na stranu, tŕstie ho bolestivo bodlo. Svoradova jaskyňa je dlhá 30 m. Priechody medzi jednotlivými časťami sú veľmi úzke.

Dražovský kostolík

Dražovský kostolík patrí medzi najstaršie a najzaujímavejšie románske kostoly na Slovensku. Kostolík je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Z pôvodného kostola z 11. storočia sa zachovali len základy, z neskoršieho obdobia kamenné múry, ktoré nakoniec na prelome 12. a 13. storočia doplnili tehlami a dali mu dnešnú podobu. Vo vnútornom priestore Kostola sv. Michala Archanjela je oltár a pôvodné drevené lavice boli nahradené stoličkami. Kostol je počas celého roka zatvorený.

Jazvinská (Debnárova) jaskyňa

Jazvinská alebo aj Debnárova jaskyňa sa nachádza pri osade Debnárov štál. Patrí k najznámejším puklinovo-riečnym jaskyniam v Kostoliansko-lehotskom krase. Vznikla vplyvom vodných činiteľov na puklinách vo vápencoch. Jej výzdobu tvoria skrasovatené pukliny a sintrová výplň. Prvá zmienka o Jazvinskej jaskyni v Tribečskom pohorí v Debnárovom štále pochádza ešte z roku 1893 od botanika a archeológa Andreja Kmeťa. Pre jej nepriechodnosť podzemných priestorov bola niekoľkokrát prekopávaná.

OSTROVICA, PRÍRODNÁ PAMIATKA

Prírodná pamiatka Ostrovica sa nachádza v katastri obce Kľak. Územie bolo za chránené vyhlásené v roku 1992 z dôvodu ochrany skalnatých andezitových útvarov ako krajinného prvku dokumentujúceho sopečnú činnosť v Západných Karpatoch. Geologickou zaujímavosťou je valcovitý komín. Ide o zachovalý sopečný komín, ktorý vytvorila láva vytekajúca zo zeme. Bolo to pred niekoľkými miliónmi rokov. Lesný porast Ostrovica patrí do kategórie ochranných lesov. Predstavuje vyše 130 ročný bukovo-jedľový les.

Pamätník obetiam komunizmu v Trenčíne

Pamätník obetiam komunizmu v Trenčíne sa nachádza pred budovou krajského súdu. Je tvorený štyrmi piliermi spravodlivosti a bronzovou tabuľou s vystupujúcimi anonymnými tvárami. Dielo miestneho akademického sochára Igora Mosného bolo odhalené pri príležitosti 20. výročia pádu komunizmu, aby pripomínalo utrpenie 70 000 popravených, či väznených odporcov totalitného režimu minulej éry.

Lesopark Brezina v Trenčíne

Lesopark Brezina je oddychová a rekreačná zóna rozkladajúca sa na výbežku Strážovských vrchov v blízkosti centra Trenčína. Lokalita poskytuje možnosti využitia od prechádzok cez horskú cyklistiku až po beh na lyžiach. Nachádzajú sa tu altánky, ohniská, náučné chodníky či kyslíková dráha s rôznymi druhmi jednoduchých cvičísk využívaná rekreačnými i vytrvalostnými športovcami. Park je vhodný pre pešie prechádzky, beh a aj pre jazdu na horských bicykloch. V zime je možné v parku bežecky lyžovať.

Katov dom v Trenčíne

V starobylej úzkej uličke pod Trenčianskym hradom stojí dom, ktorý obýval mestský kat. V suterénnom priestore domu sa nachádzala temnica. Katov dom dnes spravuje Trenčianske múzeum, ktoré tu zriadilo 2 expozície. Prvá má názov „Právo a spravodlivosť v starom Trenčíne“ a návštevníka oboznamuje s predmetmi mestskej justície a útrpného práva. Nájdete tu katovské meče, kolesá na lámanie, dereše a iné. Druhá expozícia sa nazýva „Zo starého Trenčína“ a obsahuje historické a remeselnícke predmety.

Morový stĺp v Trenčíne

Uprostred Mierového námestia v Trenčíne sa týči barokový morový stĺp postavený na pamiatku veľkého moru, ktoré postihlo mesto v roku 1710. Stĺp nesie latinské nápisy oslavujúce Boha Otca, Syna i Ducha Svätého. Dva roky po morovej epidémii dal vtedajší župan gróf Mikuláš Illesházy postaviť na hlavnom námestí morový stĺp, ktorý mal zároveň mesto aj ochraňovať.

Trenčiansky hrad

Nad mestom Trenčín sa vypína majestátny hrad, ktorého najznámejším majiteľom bol legendárny Matúš Čák Trenčiansky. V súčasnosti patrí hrad do Trenčianskeho múzea. Expozície hradu tvoria expozícia feudálnej justície, expozícia dobového vojenstva a rodinná galéria Illesházyovcov. Na hradnom nádvorí sa nachádza známa „Studňa lásky“. Túto studňu podľa povesti vykopal turecký mládenec Omar za prísľub trenčianskeho hradného pána, že prepustí zo zajatia jeho milovanú Fatimu.

Rímsky nápis na trenčianskej skale

Nápis na trenčianskej hradnej skale je najvýznamnejšou rímskou epigrafickou pamiatkou v strednej Európe. Zanechali ho tu v zime roku 179 rímski vojaci v rámci vojenskej operácie. Operácia bola súčasťou tzv. Markomanských vojen. Rimanom sa podarilo preniknúť do nepriateľského vnútrozemia. Osada Laugaricio (oblasť dnešného Trenčína) bola jedným z najsevernejších bodov, ktoré dosiahli. Nápis na trenčianskej skale dal vyhotoviť Marcus Valerius Maximianus. Je oslavou víťazstva 2. pomocnej légie.

Prevádzkovateľ webovej stránky je spoločnosť SLOVAKCARD s. r. o., Nemocničná 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50669800, DIČ: 2120416287, IČ DPH: SK 2120416287 ako správca osobných údajov, spracuváva na tejto webovej stránke cookies potrebné pre fungovanie web stránok a pre analytické účely. Viac informácií Súhlasím