Veľká Rača - 1236 m n. m.

Najvyšším vrchom pohoria Kysucké Beskydy nachádzajúceho sa na slovensko-poľských hraniciach je Veľká Rača. Vrch je známy najmä vďaka lyžiarskemu stredisku. Jeho veľkú časť zaberá národná prírodná rezervácia ochraňujúca pôvodné lesy pralesovitého charakteru s množstvom vzácnych rastlín. Na vrchole sa nachádza drevný kríž a vyhliadková plošina, z ktorej možno pozorovať Moravsko-sliezske i Oravské Beskydy, Malú Fatru, Západné Tatry a iné. K vrcholu vedie viacero značených turistických chodníkov.

Recenzie

Napíšte recenziu

Aktivity v okolí

Historická Tatra banka v Martine

Jednou z najkrajších stavebných pamiatok Martina je budova historickej Tatra banky projektovaná známym slovenským architektom M. M. Harmincom. Historická Tatra banka vznikla v druhej polovici 19. storočia a bola najväčšou a najvýznamnejšou slovenskou bankou v Uhorsku. Uhorské úrady v časoch maďarizácie sa snažili jej vznik a neskôr fungovanie mariť. V roku 1918 tu bola prijatá Deklarácia slovenského národa - najdôležitejší dokument, kedy sa odsúhlasil vznik spoločnej Česko-slovenskej republiky.

Jánošíková stopa

Návštevníkov Múzea Andreja Kmeťa v Martine upúta pred vstupom do budovy tzv. Jánošíkova stopa. Ide o sopečný balvan s preliačinou pripomínajúcou ľudskú stupaj. Podľa povesti zanechal túto preliačinu sám Juraj Jánošík. Vedľa stupaje sa v balvane nachádza ešte jamka, ktorá tu vraj zostala po zapichnutí Jánošíkovej valašky. Údajný odtlačok Jánošíkovej nohy má dĺžku až 70 cm. Balvan s Jánošíkovou stopou bol nájdený na vrchu Močár pri obci Plášťovce. Svojou nevšednosťou zaujal i Andreja Kmeťa.

Via ferrata Martinské hole

Slovným spojením „via ferrata“ sa označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie. Prvá skutočná „ferrata“ porovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin. Fatranská ferrata predstavuje skutočnú divočinu - strmé skaly, ale i vodopády, z ktorých najvyšší meria až 30 m.

Sučianska skala

V obci Sučany sa malebne vypína skala s bohatou históriou. V minulosti tu bolo vybudované opevnené hradisko, ktoré predstavovalo obchodné centrum, tranzitnú a tržnú stanicu. Toto hradisko obývali viaceré kultúry. V súčasnosti Sučiansku skalu vyhľadávajú najmä lezci. Na jej vrchole sa nachádza drobné drevené posedenie. Z vrcholových partií sa naskytajú pekné výhľady nielen na bezprostredné okolie útvaru, ale i na pohoria Veľká a Malá Fatra. V skale sa nachádza malá neprístupná jaskyňa.

Teplické serpentíny

Teplické serpentíny patria medzi tzv. „sedem divov Turca“. Predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Ide o historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Východiskom túry k serpentínam je altánok s minerálnym prameňom pri ceste na južnom konci Turčianskej Štiavničky.

Kostol sv. Martina v Martine

Kostol sv. Martina stojí v historickom centre mesta Martin a je najstaršou pamiatkou mesta. Kostol je dokonca starší ako mesto. Mesto Martin totiž vzniklo ako osada vybudovaná okolo tohto chrámu a pomenovaná po ňom. Kostol sv. Martina bol kultúrnym a spoločenským centrom Slovenska. Na tunajších bohoslužbách sa zúčastňovali osobnosti ako Štefan Moyzes, Andrej Kmeť, Michal Chrástek, Ján Palárik či Andrej Radlinský. V kostole sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia.

Slovenské komorné divadlo v Martine, Národný dom

Najvýraznejšou dominantou historického centra Martina je reprezentatívna budova Národného domu z konca 19. storočia. Budova bola postavená v novorenasančnom slohu. Martinský Národný dom má bohatú históriu. V období po násilnom zatvorení Matice slovenskej a konfiškácii jej budovy sa stal jedným z najvýznamnejších centier slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života. V súčasnosti je sídlom Slovenského komorného divadla – druhého profesionálneho divadla na Slovensku.

Múzeum Martina Benku v Martine

Múzeum Martina Benku v Martine sídli v autentických priestoroch vily, ktorú majster Benka, obýval. Návštevníci tu vzhliadnu pôvodne zariadenú pracovňu, spálňu, ateliér i obrazáreň. Súčasťou expozície je množstvo predmetov tradičného ľudového umenia a kolekcia ľudových hudobných nástrojov. Múzeum je súčasťou etnografického múzea SNM v Martine. V roku 1960 na základe darovacej zmluvy umelec odovzdal podstatnú časť svojho diela (5 200 diel) štátu a sprístupnil svoj ateliér a malú obrazáreň.

Cyklotrasa Martinské hole – Turie

Cyklotrasa predstavuje klasický zjazd po zelenej do Turia. Zo začiatku idete po červenej vedľa plotu vysielača a potom na odbočku zelenej. Dlhý a krásny zjazd je prerušený jedným krátkym, ale strmým výšľapom. Dôsledne treba držať zelenú, lebo inak sa dostanete na asfaltku. Treba opustiť vyjazdenú cestu a vľavo na lúke nájdeme zelenú. Nasleduje najťažší úsek. Potom stále korytom potoka, až na zvážnicu vedúcu do Turia v Rajeckej doline.

Cyklotrasa Vrútky- Martinské hole- Veľká lúka

Z Vrútok, prípadne z Martina pôjdete po cykloceste na Podstráne k dolnej stanici lanovky. Odtiaľ sa dostanete peknými serpentínami na Martinky k vysielaču. Záver cyklotrasy je po asfalte. Od brány vysielačov odbočte doľava traverzom na Veľkú lúku (1475 m), z ktorej si vychutnáte výhľad na celú Rajeckú dolinu a Strážovské vrchy. Treba oceniť neopakovateľnú nádhernú prírodnú scenériu. Výstup nepatrí k najjednoduchším, no určite sa oplatí ho kvôli neuveriteľným výhľadom absolvovať.

Reklama

Prevádzkovateľ webovej stránky je spoločnosť SLOVAKCARD s. r. o., Nemocničná 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50669800, DIČ: 2120416287, IČ DPH: SK 2120416287 ako správca osobných údajov, spracuváva na tejto webovej stránke cookies potrebné pre fungovanie web stránok a pre analytické účely. Viac informácií Súhlasím