Tekovské múzeum v Leviciach vzniklo v roku 1927 vďaka vrábeľskému postmajstrovi Jozefovi Nécseyho. Od roku 1958 sídli v areáli Levického hradu. V Kapitánskej budove, boli postupne vybudované stále expozície vlastivedného charakteru. Od roku 1982 - 1998 prebiehala rozsiahla rekonštrukcia budovy. 15. mája roku 2001 v nej bola otvorená 1. časť stálej expozície venovaná histórii lekárnictva a hradu a daná do prevádzky Galéria Jozefa Nécseyho, ktorá je vstupnou bránou do stálej expozície. Postupne boli pre verejnosť otvorené stále expozície venované archeologickým lokalitám v regióne, spoločenskému životu v meste Levice.
10 % - na publikácie vydané múzeom
Zatiaľ neboli pridané žiadne recenzie.
Pútnické miesto, ktoré sa nachádza v chotári obce Pozba sa volá Svätá studnička, kde sa podľa legendy zjavila Panna Mária. Údajne už v roku 1470 tu boli postavené prvé kaplnky. Dnešné stavby boli postavené na začiatku 20. storočia. Kaplnka nad zázračným prameňom bola postavená v roku 1926 z milodarov pútnikov za pôsobenia dekana Józsefa Harisa v neogotickom slohu. V interiéri je neogotický oltár z čias stavby kaplnky. Oproti stojí druhá kaplnka postavená v roku 1914.
V roku 2007 bola v parku v Leviciach odhalená busta národného buditeľa Ľudovíta Štúra. Udialo sa tak ku 192. výročiu Štúrovho narodenia. Autorom tohto diela je rodák z Rybníka, akademický sochár Peter Meszáros. Kompozícia otvorenej knihy a bronzovej busty patrí k najväčším pamätníkom na Slovensku. Listy kamennej knihy sú vysoké 3,25 m, široké 2,2 m a hrubé 90 cm. Samotná busta dosahuje výšku 1,25 m. Pri osadení pamätníka asistovala ťažká technika, pretože váži približne 6 ton.
Vyhliadková veža z ocele bola postavená v roku 2013 v nadmorskej výške 207 m n. m. Pôvodne tu stála nefunkčná telekomunikačná veža, ktorú občianske združenie upravilo na vyhliadkovú vežu, na ktorej vrchole vo výške 14 m nad vyhliadkovou plošinou je osadený 7 m vysoký kríž, ktorý tvorí dominantu mesta Levice. Z vyhliadkovej plošiny môžete za priaznivého počasia vidieť vrchy Sitno, Zobor, časť Štiavnických vrchov, Pohronský Inovec a smerom na juh aj Maďarsko.
Horšianska dolina sa nachádza 6 km od Levíc v mestskej časti Horša. Jedná sa o prírodnú rezerváciu o výmere 313 ha. Má ráz dedinky so zachovalou ľudovou architektúrou. Výnimočnosť z hľadiska geomorforlogického, botanického a hydrologického zaraďuje túto dolinu medzi najvýznamnejšie územia Nitrianskeho samosprávneho kraja. Horšianska dolina je od roku 1976 vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu. Túto nenáročnú trasu môžu návštevníci využívať na prechádzky počas celého roka.
Krížny vrch patrí do Tekovského regiónu a z pohľadu vinohradníctva do Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Jeho čaro vytvára vyše 70 ha viníc a približne 250 hajlokov tzv. viničných domčekov. Mesto v spolupráci so Združením vinohradníkov vybudovalo trasu, ktorá sa tiahne práve medzi hajloky. V okolí vrchu sa nachádzajú polia, levická Kalvária, židovský cintorín, rozvodné závody a Kusá hora, ktorá poskytuje útočisko pre množstvo živočíchov. Okrem toho tu možno nájsť i množstvo vzácnych rastlín.
Chodník je dlhý 5,3 km. Terén náučného chodníka je nenáročný. Je označený zelenou turistickou značkou a má 6 zastávok, kde na náučných tabuliach spoznáte históriu a prírodné zaujímavosti Bátoviec a okolia. Náučný chodník začína na námestí malej obce Bátovce, pokračuje Dolnou bránou, prechádza popri priehrade Lipovina, k bátovským Ľochom, na vrch Skala a končí na vyhliadke na vrchu Borovica. Z Borovice sú krásne výhľady na hrebeň Štiavnických vrchov a na Bátovskú kotlinu.
Skalné obydlia v Brhlovciach sú do tufov vysekané obydlia, ktoré najskôr slúžili ako ochrana pred Turkami, neskôr ako domy pre chudobných. V súčasnosti sú skalné obydlia pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. V roku 1992 zriadilo Tekovské múzeum expozíciu, ktorá dokumentuje zvláštnu formu ľudového staviteľstva a bývania od konca 19. storočia po 50. roky 20. storočia. Interiér je zariadený podľa funkcie jednotlivých miestnosti dobovým nábytkom a inventárom.
Pri potoku Perec sa nachádzajú Levické rybníky. V roku 1974 ich vyhlásili za chránený areál. Rozloha plochy je 91,83 ha. Je to lokalita bohatá na botanické a zoologické prvky. Zaznamenal sa tu výskyt mnohých druhov obojživelníkov, plazov i vtáctva. Na brehoch sú hojné porasty jelše, vŕb aj topoľov. Z hľadiska vodnej vegetácie sú najviac zastúpené pálky, ale tiež trsť, vrbica vŕbolistá, okrasy i ježohlavy vzpriamené. Tieto porasty zabezpečujú ochranu pre vodné vtáky žijúce na tomto mieste.
Obec Santovka je známa hlavne svojimi minerálnymi prameňmi, rekreáciou a kúpeľmi. Práve minerálne pramene majú za následok pozoruhodné travertínové útvary. Travertínová kopa v Santovke je prírodná pamiatka. Na jej vrchu je malý kráter bez jazierka a na jej úpätí nájdete upravený minerálny prameň, nazývaný tiež kyselka. História tejto minerálnej vody siaha až do čias Rakúsko-Uhorska. V roku 1958 bola táto lokalita vyhlásená za chránený prírodný výtvor.
Spečený val, Val obrov či Slovenský Čínsky múr sa nazýva unikátna starobylá stavba, ktorá sa tiahne od Sitna cez Štiavnické vrchy až po Ipeľ a Dunaj. Spečený val je až 15 m široký a až 4 m vysoký obranný zemný násyp spevnený kameňmi, ktorého súčasťou bola v minulosti drevená konštrukcia s vysokými palisádami. Zemina valu je spečená pri vysokej teplote. Povesti vravia, že jeho staviteľmi boli obri. Veľmi pekne zachovaná časť sa nachádza na vŕšku Vtáčnik pri Pečeniciach.
% ()