Starhrad

Starý hrad nazývaný tiež Starhrad alebo Varínsky hrad je zrúcanina hradu na pravom brehu Váhu. Starý hrad bol postavený na ochranu dávnej cesty, ktorá prechádzala Považím. Dominantou hradu je veža, ktorá bola postavená v 13. storočí. V roku 2017 bol hrad zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky SR. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna. Hrad patril Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi.

013 24Nezbudská Lúčka
Zobraziť mapu
Ukázať ponuku

Recenzie

Napíšte recenziu

Aktivity v okolí

Majerova skala Staré Hory

Majerova skala predstavuje jedinečný prírodný výtvor. Je súčasťou pohoria Veľká Fatra. Z hľadiska geomorfologického ide o vápencovo-dolomitickú trosku Chočského príkrovu. Ide o chránené územie o výmere cca 9 ha s piatym, teda najprísnejším stupňom ochrany a je súčasťou chráneného celku – Národného parku Veľká Fatra. Okrem významných rastlín tu žije aj množstvo vzácnych živočíchov akými sú napríklad druhovo početné motýle, vtáky, veľké šelmy a iné.

Harmanecká tisina Dolný Harmanec

Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina leží severne od sedla Malý Šturec. Je súčasťou národného parku Veľká Fatra. Ide o oblasť s najväčším prirodzeným výskytom treťohorného reliktu – tisa obyčajného v Európe. Najstaršie exempláre majú okolo 500-600 rokov. Tis obyčajný tu rastie v bučinách smreka, jedle a javora horského. Dodnes tu rastie cca 1500 exemplárov. Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1949. Má rozlohu 20,4 ha.

Historická Tatra banka v Martine

Jednou z najkrajších stavebných pamiatok Martina je budova historickej Tatra banky projektovaná známym slovenským architektom M. M. Harmincom. Historická Tatra banka vznikla v druhej polovici 19. storočia a bola najväčšou a najvýznamnejšou slovenskou bankou v Uhorsku. Uhorské úrady v časoch maďarizácie sa snažili jej vznik a neskôr fungovanie mariť. V roku 1918 tu bola prijatá Deklarácia slovenského národa - najdôležitejší dokument, kedy sa odsúhlasil vznik spoločnej Česko-slovenskej republiky.

Jánošíková stopa

Návštevníkov Múzea Andreja Kmeťa v Martine upúta pred vstupom do budovy tzv. Jánošíkova stopa. Ide o sopečný balvan s preliačinou pripomínajúcou ľudskú stupaj. Podľa povesti zanechal túto preliačinu sám Juraj Jánošík. Vedľa stupaje sa v balvane nachádza ešte jamka, ktorá tu vraj zostala po zapichnutí Jánošíkovej valašky. Údajný odtlačok Jánošíkovej nohy má dĺžku až 70 cm. Balvan s Jánošíkovou stopou bol nájdený na vrchu Močár pri obci Plášťovce. Svojou nevšednosťou zaujal i Andreja Kmeťa.

Via ferrata Martinské hole

Slovným spojením „via ferrata“ sa označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie. Prvá skutočná „ferrata“ porovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin. Fatranská ferrata predstavuje skutočnú divočinu - strmé skaly, ale i vodopády, z ktorých najvyšší meria až 30 m.

Sučianska skala

V obci Sučany sa malebne vypína skala s bohatou históriou. V minulosti tu bolo vybudované opevnené hradisko, ktoré predstavovalo obchodné centrum, tranzitnú a tržnú stanicu. Toto hradisko obývali viaceré kultúry. V súčasnosti Sučiansku skalu vyhľadávajú najmä lezci. Na jej vrchole sa nachádza drobné drevené posedenie. Z vrcholových partií sa naskytajú pekné výhľady nielen na bezprostredné okolie útvaru, ale i na pohoria Veľká a Malá Fatra. V skale sa nachádza malá neprístupná jaskyňa.

Sklabinský hrad

Nad obcou Sklabinský Podzámok sa týči zrúcanina Sklabinského hradu, najväčšieho a najzachovalejšieho z turčianskych hradov. História tejto pevnosti siaha až do 13. storočia. Hrad vlastnil uhorský rod Révayovcov. Kaštieľ bol dlhé roky sídlom Turčianskej stolice. V roku 1436 hrad vyhorel, po čom ho postupne nákladne upravili. Obývateľný bol až do roku 1944, kedy ho vypálili Nemci. Zrúcanina Sklabinského hradu je dnes vyhľadávaným miestom oddychu a rekreácie.

Teplické serpentíny

Teplické serpentíny patria medzi tzv. „sedem divov Turca“. Predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Ide o historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Východiskom túry k serpentínam je altánok s minerálnym prameňom pri ceste na južnom konci Turčianskej Štiavničky.

Kozia skala – 1202 m n. m.

Kozia skala sa vypína nad Gaderskou a Necpalskou dolinou v pohorí Veľká Fatra. K vrcholu nevedie žiadny oficiálny značený chodník. Odmenou za výstup je prekrásna, takmer nedotknutá príroda. Trasa vedie lesmi i horskými čistinami. Po výstupe budete mať výhľad na Gaderskú dolinu, neďaleký Blatnický hrad, majestátne vrchy Veľkej a Malej Fatry. Na Koziu skalu sa možno dostať po neznačených odbočkách z chodníkov vedúcich Gaderskou a Necpalskou dolinou. Výstup na vrchol skaly je náročný a môže byť aj nebezpečný.

Blatnický hrad

Blatnický hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na vápencovom chrbte oddeľujúcom Turčiansku kotlinu od Gaderkej doliny. Na rozdiel od iných hradov bol veľmi slabo opevnený. S hradom sa viažu aj povesti. Jedna z nich hovorí o hradnom pánovi, ktorý, keď sa dozvedel, že jeho dcéra sa tajne schádza s nezámožným zemanom Ilgom, rozhodol sa ju otráviť. Úkon mu však prekazil mladý pán Ilgo, ktorý otrávený pohár dal vypiť psovi. Starý pán sa z prekazenia činu zbláznil a pár sa mohol zosobášiť.

Prevádzkovateľ webovej stránky je spoločnosť SLOVAKCARD s. r. o., Nemocničná 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50669800, DIČ: 2120416287, IČ DPH: SK 2120416287 ako správca osobných údajov, spracuváva na tejto webovej stránke cookies potrebné pre fungovanie web stránok a pre analytické účely. Viac informácií Súhlasím