Dominantným vrchom hlavného hrebeňa Volovských vrchov je vrch Volovec. Patrí medzi z najkrajšie a najznámejšie v celom pohorí. Na jeho vrchole sa týči skupina brál zvaná Skalisko (1 293,1 m n. m.) odkiaľ je vidieť na časť východného Slovenska, Vysoké a Nízke Tatry či časť Maďarska. Pod vrcholom sa nachádza horská Chata Volovec. Počas 2. svetovej vojny patril Skalisko do územia, ktoré bolo súčasťou Maďarska a bol najvyšším vrchom v Maďarsku. Celý chrbát Skaliska sa nachádza v pásme kosodreviny.
Huta Etelka nachádzajúca sa v osade Nižnoslanská Baňa je mimoriadne cennou technickou pamiatkou. Jedná sa o vysokú pec, ktorú vybudoval v roku 1867 gróf Emanuel Andrássy, ktorého prezývali 'Železným grófom'. Andrássy sa významne pričinil o rozvoj baníctva a hutníctva na Gemeri . Pec je pomenovaná po jeho matke, Etelke Sapári. Huta fungovala do roku 1907. Dnes, žiaľ, chátra. Ničia ju zberači kovov a zlodeji stavebného materiálu. V súčasnosti sa uvažuje o zriadení baníckej expozície v areáli huty.
Vrch Osadník sa nachádza na okraji Volovských vrchov. V jeho blízkosti sa nachádzajú známejšie atraktivity okolia – Turniansky hrad, Hájske vodopády, Zádielsku tiesňavu či Husitský kostolík v Lúčke. Osadník zostáva iba pre fajnšmekrov a ľudí, ktorí obľubujú ticho a pokoj odľahlých, málo navštevovaných miest. Viaceré časti vrchu vrátane vrcholových sú odlesnené – buď v dôsledku ťažby alebo kalamity. Z vrcholových partií sa naskytajú pekné výhľady na Volovské vrchy i Slovenský kras.
V obci Vlachovo sa nachádza niekdajšie sídlo rodiny Andrássyovcov. Postaviť ho dal gróf Karol Andrássy. Do dejín sa zapísal svojimi neľútostnými a neraz anachronickými spôsobmi. Nútil poddaných ťažko pracovať bez nároku na akúkoľvek odmenu. Vlachovský kaštieľ je dnes zrekonštruovaný a slúži ako kultúrny dom a múzeum. Súčasťou múzea je aj poľovnícky salón grófa Andrássyho a banícko-hutnícka expozícia. Neďaleko kaštieľa sa nachádza 'grófska ľadovňa' -historická „chladnička“ vytesaná do skaly.
V obci Vlachovo sa zachovala historická grófska ľadovňa. Bola vybudovaná v 19. storočí. Ide o kamennú stavbu zasadenú do skalného svahu. Patrila k neďalekému andrássyovskému kaštieľu a slúžila ako chladnička. Jej podlaha bola vystlaná slamou či pilinami. Zo stien a stropov trčali háky slúžiace na uskladňovanie mäsa. Ľad sa v priestoroch udržal po celý rok. Bola postavená v empírovom slohu s orientálnymi prvkami. Mala evokovať egyptskú hrobku. V minulosti pred ňou stáli štyri kamenné sfingy.
V lokalite Dobšinská Píla sa nachádza vysoká pec postavená v roku 1870 zvaná Karlovou hutou (podľa grófa Karola Andrássyho). Pec dal postaviť „železný gróf“ Emanuel I. Andrássy (syn spomínaného Karola). Dokladuje historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí. Okrem pamiatkového významu je zaujímavá i pútavým architektonickým prevedením. Karlovu hutu eviduje Sheffildská Univerzita ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí v Európe.
Z mestskej fortifikácie Kežmarku zo 14. storočia, ktorá lemovala pôdorys stredovekého mesta, sa do dnešných čias zachovala iba zrekonštruovaná veža s časťou obranného múra. Viaceré požiare v 18. a 19. storočí totiž opevnenie výrazne poškodili. Obrannú vežu nájdete na ulici Priekopa v blízkosti evanjelických kostolov. Niekoľko ďalších fragmentov fortifikácie nájdete aj v iných častiach mesta. Do mestského opevnenia samozrejme rátame aj hrad.
Medzi najvzácnejšie sakrálne pamiatky Slovenska patrí aj drevený artikulárny kostol v Kežmarku, ktorý je zapísaný aj v zozname UNESCO. Samotný kostolík bol postavený počas náboženskej neslobody. V tom čase museli byť evanjelické chrámy stavané podľa zákonného článku – artikulu. Ten nariaďoval, že museli stáť mimo mestských hradieb, nesmeli mať vežu a postavené mohli byť iba z dreva. Špecifické kúzlo a krásu ocenili aj filmári. V kežmarskom artikulárnom kostole sa nakrúcalo niekoľko scén znamej rozprávky Perinbaba.
Renesančná zvonica v blízkosti Baziliky sv. Kríža v Kežmarku zo 16. storočia je vzácnou kultúrnou pamiatkou. Považovaná je za najkrajšiu zvonicu na Slovensku. Zdobí ju renesančná štítková atika s erbmi cisárskeho habsburského rodu Uhorska a mesta Kežmarok. Zvonica má štvorcový pôdorys a na jej tele môžete obdivovať krásnu sgrafitovú výzdobu.
Najväčšiu školskú historickú knižnicu v strednej Európe nájdete v budove Evanjelického lýcea v Kežmarku. Lyceálna knižnica sa pýši 150 000 zväzkami kníh všetkých možných odborov i svetových jazykov. V Lýceu i knižnici, ktoré sú sprístupnené verejnosti, pôsobilo a študovalo mnoho známych slovenských osobností. Z najvýznamnejších osobností slovenských dejín možno vyzdvihnúť najmä mená ako Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav či Martin Kukučín.
20% (Šport a zážitky)