Jednou z najkrajších stavebných pamiatok Martina je budova historickej Tatra banky projektovaná známym slovenským architektom M. M. Harmincom. Historická Tatra banka vznikla v druhej polovici 19. storočia a bola najväčšou a najvýznamnejšou slovenskou bankou v Uhorsku. Uhorské úrady v časoch maďarizácie sa snažili jej vznik a neskôr fungovanie mariť. V roku 1918 tu bola prijatá Deklarácia slovenského národa - najdôležitejší dokument, kedy sa odsúhlasil vznik spoločnej Česko-slovenskej republiky.
Návštevníkov Múzea Andreja Kmeťa v Martine upúta pred vstupom do budovy tzv. Jánošíkova stopa. Ide o sopečný balvan s preliačinou pripomínajúcou ľudskú stupaj. Podľa povesti zanechal túto preliačinu sám Juraj Jánošík. Vedľa stupaje sa v balvane nachádza ešte jamka, ktorá tu vraj zostala po zapichnutí Jánošíkovej valašky. Údajný odtlačok Jánošíkovej nohy má dĺžku až 70 cm. Balvan s Jánošíkovou stopou bol nájdený na vrchu Močár pri obci Plášťovce. Svojou nevšednosťou zaujal i Andreja Kmeťa.
Slovným spojením „via ferrata“ sa označuje cesta v náročnom horskom teréne, ktorá je zabezpečená reťazami, lanami a inými pomôckami umožňujúcimi jej zdolanie. Prvá skutočná „ferrata“ porovnateľná s trasami v rakúskych či talianskych Alpách bola však vybudovaná až v roku 2013 v Lúčanskej Malej Fatre. Takzvaná Ferrata HZS (Horskej záchrannej služby) vedie z mesta Martin. Fatranská ferrata predstavuje skutočnú divočinu - strmé skaly, ale i vodopády, z ktorých najvyšší meria až 30 m.
Blatnický hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na vápencovom chrbte oddeľujúcom Turčiansku kotlinu od Gaderkej doliny. Na rozdiel od iných hradov bol veľmi slabo opevnený. S hradom sa viažu aj povesti. Jedna z nich hovorí o hradnom pánovi, ktorý, keď sa dozvedel, že jeho dcéra sa tajne schádza s nezámožným zemanom Ilgom, rozhodol sa ju otráviť. Úkon mu však prekazil mladý pán Ilgo, ktorý otrávený pohár dal vypiť psovi. Starý pán sa z prekazenia činu zbláznil a pár sa mohol zosobášiť.
Kostol sv. Martina stojí v historickom centre mesta Martin a je najstaršou pamiatkou mesta. Kostol je dokonca starší ako mesto. Mesto Martin totiž vzniklo ako osada vybudovaná okolo tohto chrámu a pomenovaná po ňom. Kostol sv. Martina bol kultúrnym a spoločenským centrom Slovenska. Na tunajších bohoslužbách sa zúčastňovali osobnosti ako Štefan Moyzes, Andrej Kmeť, Michal Chrástek, Ján Palárik či Andrej Radlinský. V kostole sa nachádzajú vzácne stredoveké fresky z prvej polovice 14. storočia.
Najvýraznejšou dominantou historického centra Martina je reprezentatívna budova Národného domu z konca 19. storočia. Budova bola postavená v novorenasančnom slohu. Martinský Národný dom má bohatú históriu. V období po násilnom zatvorení Matice slovenskej a konfiškácii jej budovy sa stal jedným z najvýznamnejších centier slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života. V súčasnosti je sídlom Slovenského komorného divadla – druhého profesionálneho divadla na Slovensku.
Múzeum Martina Benku v Martine sídli v autentických priestoroch vily, ktorú majster Benka, obýval. Návštevníci tu vzhliadnu pôvodne zariadenú pracovňu, spálňu, ateliér i obrazáreň. Súčasťou expozície je množstvo predmetov tradičného ľudového umenia a kolekcia ľudových hudobných nástrojov. Múzeum je súčasťou etnografického múzea SNM v Martine. V roku 1960 na základe darovacej zmluvy umelec odovzdal podstatnú časť svojho diela (5 200 diel) štátu a sprístupnil svoj ateliér a malú obrazáreň.
Náučný chodník Gaderská dolina - Hrad Blatnica je celoročný náučný chodník s prírodovedným a ochranárskym zameraním. Chodník začína neďaleko chatovej osady Gader a končí pod hradom Blatnica. Trasa vedie súbežne so žlto značeným turistickým chodníkom. Dĺžka trasy chodníka je 1,2 km a je nenáročná. Zaujímavosti na trase chodníka: výhľady na Tlstú, zrúcanina hradu Blatnica, mohutnosť Gaderského potoka, výhľad na Turčiansku kotlinu. Náučný chodník bol otvorený v roku 2002.
Cyklotrasa predstavuje klasický zjazd po zelenej do Turia. Zo začiatku idete po červenej vedľa plotu vysielača a potom na odbočku zelenej. Dlhý a krásny zjazd je prerušený jedným krátkym, ale strmým výšľapom. Dôsledne treba držať zelenú, lebo inak sa dostanete na asfaltku. Treba opustiť vyjazdenú cestu a vľavo na lúke nájdeme zelenú. Nasleduje najťažší úsek. Potom stále korytom potoka, až na zvážnicu vedúcu do Turia v Rajeckej doline.
Z Vrútok, prípadne z Martina pôjdete po cykloceste na Podstráne k dolnej stanici lanovky. Odtiaľ sa dostanete peknými serpentínami na Martinky k vysielaču. Záver cyklotrasy je po asfalte. Od brány vysielačov odbočte doľava traverzom na Veľkú lúku (1475 m), z ktorej si vychutnáte výhľad na celú Rajeckú dolinu a Strážovské vrchy. Treba oceniť neopakovateľnú nádhernú prírodnú scenériu. Výstup nepatrí k najjednoduchším, no určite sa oplatí ho kvôli neuveriteľným výhľadom absolvovať.