Synagóga bola postavená v rokoch 1910 -1911 v maursko-byzantskom štýle budapeštianskym architektom Leopoldom Baumhornom, ktorý postavil aj veľkú synagógu v Lučenci a prestaval synagógu v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti sa využíva ako miesto kultúrnych aktivít. Vedenie SNM v Bratislave udelilo obyvateľom mesta medailu Chatama Sófera za jej záchranu pri príležitosti znovuotvorenia tejto kultúrnej pamiatky. V priestoroch synagógy sú vystavené grafické diela izraelského umelca Shragu Weila.

Kostol Navštívenia Panny Márie dal postaviť biskup Imrich Palugyai v roku 1854. Posviacku chrámu i kláštora vykonal biskup Augustín Roškoványi. Celej stavbe dominuje neogotická veža, vysoká 48 m. Pôvodne bola vyššia, ale počas bombardovania Nitry za 2. svetovej vojny sa časť veže zrútila spolu so stropom. Aj preto nie je chrám vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou chrámu sú tajomné podzemné krypty, kde sa v minulosti pochovávali rehoľné sestry rádu sv. Vincenta de Paul.

Budova župného domu bola do roku 1945 sídlom nitrianskej župy. V rokoch 1923-1928 tu vo funkcii župana pôsobil slovenský spisovateľ Janko Jesenský. V rokoch 1990 – 1997 sa tu uskutočnili archeologické výskumy, výsledkom ktorých boli nájdené zvyšky stredovekej architektúry z 12. až 15. storočia, hrob s kostrami dvoch detí zo staršej doby bronzovej, ale i keramika z obdobia 9. až 11. storočia a iné. V súčasnosti v priestoroch spolu s galériou tu sídli predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Františkánsky kláštorný komplex v Nitre tvorí rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla a renesančný kláštor, ktorý dal postaviť biskup Telegdy v roku 1630. Rímskokatolícky kostol bol postavený ako renesančný, neskôr bol barokovo upravený. Interiér kostola pochádza z 18. storočia. Za najcennejšiu pamiatku kostola je považovaných 33 reliéfov zobrazujúcich život sv. Františka z Assisi, ktoré sú vyrezávané rádovým mníchom Františkom Xaverom Seegenom z Viedne okolo roku 1760.

Starobylú kalváriu postavenú na prelome 18.-19. storočia tvorí dvanásť neorománskych kaplniek zastavení Krížovej cesty postavených na spôsob talianskych loret, usporiadaných popri chodníku, ktorý vedie od Kostola Nanebovzatia Panny Márie na vrchol kopca ku Kaplnke Božieho hrobu. Zastavenia sú orientované vstupmi k východu. Na vrchole kopca sa nachádza trojfigurálne súsošie Ukrižovania. Kaplnka Božieho hrobu je štrnástym zastavením. Má pôdorys šesťuholníka a šesťbokú vežičku.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom nazarénov sa nachádza na úpätí svahu Kalvárie. V kostole sa nachádza socha Piety, Matky Božej s ukrižovaným Kristom v náručí pochádzajúca zo 17. storočia. Rád nazarénov založil v roku 1750 Ján Valera. V roku 1925 sa usadili v kláštore členovia Spoločnosti Božieho Slova – verbisti, ktorý dali kostol znovu obnoviť. Ku kostolu bola v roku 1948 pristavaná kaplnka sv. Terézie, oratórium, sakristia a vonkajší poľný oltár a ku kláštoru opäť ďalšie krídlo.