Botanická záhrada je vedecko-pedagogickým pracoviskom SPU v Nitre. Nájdete tu domácu i exotickú kvetenu, skleníkové expozície trópov, subtrópov a púští. Súčasťou záhrady je Univerzitné vivárium s tropickými hadmi, jaštermi najrôznejších tvarov a veľkostí, obrovskou korytnačkou či krokodílom, a tiež MINI-ZOO, v ktorej sa nachádzajú muflóny, daniele, koza kamerunská a niekoľko druhov vtákov. Botanická záhrada prispieva k poskytovaniu vedeckých, pedagogických a osvetovo-spoločenských informácií.
Socha Atlanta, ktorá podopiera poschodie Kluchovho paláca je pamiatkou na tunajšieho bájneho siláka Corgoňa. Keď nitriansky hrad obľahli Turci, bol to práve Corgoň, ktorý do nich hádzal obrovské balvany z hradného vrchu a vytĺkol tak Turkom z hláv myšlienku na dobývanie staroslávneho mesta. Corgoňova sila je podľa povestí v soche ukrytá do dnešných čias - stačí sa dotknúť silákovho palca na nohe. Miestni však tvrdia, že viac sily ako socha dodá človeku po Corgoňovi pomenované nitrianske pivo.
Justičný palác v Nitre je reprezentačná secesná stavba palácového typu. Výstavba budovy súdu sa začala v auguste 1901, dokončená bola v roku 1903. Autormi projektu boli budapeštianski architekti Štefan Kiss a J. Csellágh. V roku 1906 bola k budove súdu pristavená budova väznice. Od začiatku tento mestský palác slúži pre účely súdnictva. Hlavnej fasáde dominujú dve sochy v nadživotnej veľkosti symbolizujúce spravodlivosť. Sú to kamenné sochy Justície a gréckej bohyne Themis.
Základný kameň kláštorného komplexu bol položený 9. júna 1701 za biskupa L. Maťašovského. Pozostáva z kolégia, kostola a gymnázia. V rokoch 1701 – 1702 bola vybudovaná kláštorná časť, ako kláštor rádu piaristov. V roku 1759 celý komplex vyhorel. V roku 1789 bol vysvätený nitrianskym biskupom Františkom Fuchsom. Kostol sv. Ladislava je ranobarokovou dvojposchodovou stavbou. V južnej veži sa nachádzajú tri nové zvony z roku 1928, pričom najstarší zvon pochádza z roku 1429.
Synagóga bola postavená v rokoch 1910 -1911 v maursko-byzantskom štýle budapeštianskym architektom Leopoldom Baumhornom, ktorý postavil aj veľkú synagógu v Lučenci a prestaval synagógu v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti sa využíva ako miesto kultúrnych aktivít. Vedenie SNM v Bratislave udelilo obyvateľom mesta medailu Chatama Sófera za jej záchranu pri príležitosti znovuotvorenia tejto kultúrnej pamiatky. V priestoroch synagógy sú vystavené grafické diela izraelského umelca Shragu Weila.
Kostol Navštívenia Panny Márie dal postaviť biskup Imrich Palugyai v roku 1854. Posviacku chrámu i kláštora vykonal biskup Augustín Roškoványi. Celej stavbe dominuje neogotická veža, vysoká 48 m. Pôvodne bola vyššia, ale počas bombardovania Nitry za 2. svetovej vojny sa časť veže zrútila spolu so stropom. Aj preto nie je chrám vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zaujímavosťou chrámu sú tajomné podzemné krypty, kde sa v minulosti pochovávali rehoľné sestry rádu sv. Vincenta de Paul.
Budova župného domu bola do roku 1945 sídlom nitrianskej župy. V rokoch 1923-1928 tu vo funkcii župana pôsobil slovenský spisovateľ Janko Jesenský. V rokoch 1990 – 1997 sa tu uskutočnili archeologické výskumy, výsledkom ktorých boli nájdené zvyšky stredovekej architektúry z 12. až 15. storočia, hrob s kostrami dvoch detí zo staršej doby bronzovej, ale i keramika z obdobia 9. až 11. storočia a iné. V súčasnosti v priestoroch spolu s galériou tu sídli predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Františkánsky kláštorný komplex v Nitre tvorí rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla a renesančný kláštor, ktorý dal postaviť biskup Telegdy v roku 1630. Rímskokatolícky kostol bol postavený ako renesančný, neskôr bol barokovo upravený. Interiér kostola pochádza z 18. storočia. Za najcennejšiu pamiatku kostola je považovaných 33 reliéfov zobrazujúcich život sv. Františka z Assisi, ktoré sú vyrezávané rádovým mníchom Františkom Xaverom Seegenom z Viedne okolo roku 1760.
Starobylú kalváriu postavenú na prelome 18.-19. storočia tvorí dvanásť neorománskych kaplniek zastavení Krížovej cesty postavených na spôsob talianskych loret, usporiadaných popri chodníku, ktorý vedie od Kostola Nanebovzatia Panny Márie na vrchol kopca ku Kaplnke Božieho hrobu. Zastavenia sú orientované vstupmi k východu. Na vrchole kopca sa nachádza trojfigurálne súsošie Ukrižovania. Kaplnka Božieho hrobu je štrnástym zastavením. Má pôdorys šesťuholníka a šesťbokú vežičku.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom nazarénov sa nachádza na úpätí svahu Kalvárie. V kostole sa nachádza socha Piety, Matky Božej s ukrižovaným Kristom v náručí pochádzajúca zo 17. storočia. Rád nazarénov založil v roku 1750 Ján Valera. V roku 1925 sa usadili v kláštore členovia Spoločnosti Božieho Slova – verbisti, ktorý dali kostol znovu obnoviť. Ku kostolu bola v roku 1948 pristavaná kaplnka sv. Terézie, oratórium, sakristia a vonkajší poľný oltár a ku kláštoru opäť ďalšie krídlo.