Kostol Ducha svätého v Babíne

Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého je architektonickou dominantou hornooravskej dedinky Babín. Kameňmi obkladaný chrám pôsobí starobylo, no postavený bol v roku 1933 jedným z najvýznamnejších architektov Slovenska Milanom Michalom Harmincom. Vkusne skĺbená stavba so starosvetským vzhľadom a moderným dizajnom tvorí s krásnym vidieckym prostredím pútavú scenériu. V interiéri kostola môžete obdivovať veľmi cenné historické zariadenie z už zaniknutého kostolíka zo 17. storočia.

029 52 Babín (pri hlavnej ceste, približne v strede obce)
+421 43 557 72 07
Zobraziť mapu
Ukázať ponuku

Recenzie

Napíšte recenziu

Aktivity v okolí

Sučianska skala

V obci Sučany sa malebne vypína skala s bohatou históriou. V minulosti tu bolo vybudované opevnené hradisko, ktoré predstavovalo obchodné centrum, tranzitnú a tržnú stanicu. Toto hradisko obývali viaceré kultúry. V súčasnosti Sučiansku skalu vyhľadávajú najmä lezci. Na jej vrchole sa nachádza drobné drevené posedenie. Z vrcholových partií sa naskytajú pekné výhľady nielen na bezprostredné okolie útvaru, ale i na pohoria Veľká a Malá Fatra. V skale sa nachádza malá neprístupná jaskyňa.

Teplické serpentíny

Teplické serpentíny patria medzi tzv. „sedem divov Turca“. Predstavujú sústavu menších horských jazierok prepojených vodnými kanálikmi. Ide o historický systém prívodu vody do obce, najmä kaštieľa a kaštieľskeho parku, ktorý v rokoch 1870 – 1875 vybudoval gróf Révay. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými serpentínovými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Východiskom túry k serpentínam je altánok s minerálnym prameňom pri ceste na južnom konci Turčianskej Štiavničky.

Katova skala

Katova skala je impozantný skalný útvar nachádzajúci sa neďaleko Sklabinského hradu v ochrannom pásme národného parku Veľká Fatra. Svoj názov získala preto, že z nej v minulosti zhadzovali odsúdencov. Skala je bohatá na krasové útvary. Nachádza sa tu 9 jaskýň s dĺžkou 5 – 61 m. V útrobách skaly podľa povesti spí krásna dievčina. Pannu zaklial sklabinský hradný pán, pretože sa zaňho odmietla vydať.

Stoh

Stoh je jeden z vrcholov na hlavnom hrebeni Malej Fatry. Za svoje meno vďačí tomu, že pri pohľade z ktorejkoľvek strany pripomína veľkú kopu sena. Vychutnáte si z neho pôsobivé výhľady na Veľký Rozsutec a Poludňový Grúň, pri dobrej viditeľnosti aj na vzdialené Západné Tatry či Kráľovu Hoľu. Túru na tento kopec môžete zvládnuť i s deťmi. Vrchol Stoh je často označovaný ako nekonečný, pretože nevidíte vrchol až kým nie ste na ňom. Celková cesta na vrchol aj späť trvá približne 5-6 hodín.

Veľký Rozsutec

Veľký Rozsutec (1 610 m n. m.) sa nachádza v severovýchodnej časti hlavného hrebeňa Malej Fatry. Svojou formou a výškou dominuje celému okoliu a býva považovaný za najkrajší vrch na Slovensku. Je turistami mimoriadne obľúbený a to aj preto, že jedna z trás naň vedie cez atraktívne Jánošíkove diery. V minulosti sa tradovalo, že v okolí vrcholu je ukrytý Jánošíkov zlatý poklad. Pod Veľkým Rozsutcom bola v minulosti horská chata. V blízkosti sa nachádzal lyžiarsky vlek. V roku 1985 chata vyhorela.

Starhrad

Starý hrad nazývaný tiež Starhrad alebo Varínsky hrad je zrúcanina hradu na pravom brehu Váhu. Starý hrad bol postavený na ochranu dávnej cesty, ktorá prechádzala Považím. Dominantou hradu je veža, ktorá bola postavená v 13. storočí. V roku 2017 bol hrad zapísaný medzi Národné kultúrne pamiatky SR. Patril varínskemu panstvu a spočiatku sa volal Varín. Názov Starý hrad dostal až po postavení Strečna. Hrad patril Balassovcov, potom Matúšovi Čákovi a v roku 1323 zvolenskému županovi Dončovi.

Rozhľadňa Terchovské srdce

Rozhľadňa Terchovské srdce je vysoká 30 m a týči sa nad obcou Terchová na vrchu Oblaz. Na samotnej vyhliadkovej veži sa nachádzajú 3 terasy, z ktorých je pôsobivý výhľad na okolitú krajinu. Rozhľadňa je voľne prístupná a vedie k nej náučný chodník, ktorý je zameraný na faunu a flóru Malá Fatra. Rozhľadňu navrhol umelec a ľudový architekt Alojz Mucha. Na mieste, kde stojí rozhľadňa, bola v známom filme Jánošík umiestnená šibenica. Veľkou výhodou je rýchla a jednoduchá dostupnosť rozhľadne.

Dolné diery - Jánošíkove diery

Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec a skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Jánošíkove diery sú prístupné značenými turistickými chodníkmi s lávkami, rebríkmi a reťazami z Terchovej – Biely Potok. Východiskom do Dier sú osady patriace do katastrálneho územia obce Terchová - Štefanová a Biely Potok. V Dolných dierach sa nachádzajú 2 vodopády (1 m a 3,5 m), ktoré sú súčasťou vodopádov Dierového potoka.

Horné diery - Jánošíkove diery

Jánošíkove diery je sústava tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. Jánošíkove diery sa nachádzajú v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Skladajú sa z troch ucelených častí: Dolné diery, Nové diery a Horné diery. Preteká nimi Dierový potok. V Dierach sa nachádza viac ako 20 vodopádov, ktoré spolu vytvárajú Vodopády Dierového potoka. Cesta cez Horné diery vedie cez bralá po kovových mostíkoch a rebríkoch ponad rieku. Z Horných dier vedie cesta späť do Terchovej.

Nové diery - Jánošíkove diery

Nové diery je významná tiesňava v Krivánskej Malej Fatre, súčasť Jánošíkových dier. Tiesňava Nové diery sa nachádza v národnej prírodnej rezervácii Rozsutec. Vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku Dierového potoka. Nachádzajú sa tu 4 vodopády s výškou 1 až 2 m, ktoré sú súčasťou prírodnej pamiatky Vodopády Dierového potoka. Pomenovanie dostali podľa toho, že boli z celej sústavy Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné. Miesto je domovom zaujímavých druhov rastlín a živočíchov.

Prevádzkovateľ webovej stránky je spoločnosť SLOVAKCARD s. r. o., Nemocničná 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50669800, DIČ: 2120416287, IČ DPH: SK 2120416287 ako správca osobných údajov, spracuváva na tejto webovej stránke cookies potrebné pre fungovanie web stránok a pre analytické účely. Viac informácií Súhlasím