Kapušiansky hrad

Kapušiansky hrad je spätý s rodom Kapyovcov. Dvaja lakomí bratia z tohto rodu sa chceli zavďačiť kráľovi a na dary pre kráľa si nechali ušiť mech. Jeden z bratov zbadal, že mech druhého je menší a tak odstrihol i zo svojho. Takto napokon obom ostali iba mešteky. Len čo kráľ skúpe dary dostal, poctil bratov návštevou. Nechal sa hostiť tak dlho, až lakomcom nezostalo jedinej zlatky. Kapušiansky vrch bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Vrch je súčasťou pohoria Stráže, ktoré vzniklo zo sopiek.

Recenzie

Napíšte recenziu

Aktivity v okolí

Pamätník „presláveným vojakom Červenej armády“ v Košiciach

Pamätník je venovaný príslušníkom 4. ukrajinského frontu a padlým v bojoch pri oslobodzovaní Košíc v 2. svetovej vojne. Stojí na Námestí osloboditeľov v Košiciach už od roku 1945 podľa návrhu E.F. Gurjaceva a Ing. Hudáka. Vstup pamätníka tvoria dva veľké stĺpy so znakmi bývalého ZSSR a pamätnými tabuľami, podstavce so znakmi bývalého ZSSR, na ktorých sú umiestnené lampáše a dve svietidlá na večný oheň. Mená a hodnosti padlých vojakov sú uvedené na symbolických náhrobných kameňoch.

Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka

Pamätník neznámeho protifašistického bojovníka bol postavený v rokoch 1947 - 1948. Bol postavený podľa návrhu Ing. Karola Milerského a Viliama Columbyho. Autorom sochárskych diel je akademický sochár Vojtech Löffler. Pamätník bol odhalený v roku 1948 v rámci osláv štvrtého výročia Slovenského národného povstania. Pomník tvorí pietna obradná sieň, nad ktorou sa vypína symbolický pilier. Sieň umiestnili centrálne v polkruhu a z troch strán ju ohradili železnými mrežami.

Pongrácovsko-forgáčovský palác v Košiciach

Pongrácovsko-Forgáčovský palác v Košiciach je empírová budova zo začiatku 19. storočia. V súčasnosti tu sídli Štátna vedecká knižnica, 2. najväčšia knižnica na Slovensku, čo sa týka počtu zväzkov. Najväčšia rekonštrukcia paláca bola v roku 1940, keď bola vystavaná dvorana pre potreby banky. Gróf Anton Forgáč ponúkol palác viceprezidentovi miestodržiteľského oddelenia v Košiciach Kristiánovi Kocovi. Od roku 1878 sídlilo v paláci tzv. pánske kasíno.

Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach

Synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach pochádza z 19. storočia a je ukážkovým príkladom maurského architektonického štýlu. Vedľa synagógy sa nachádza vchod do modlitebne a židovskej náboženskej obce s rabínovým bytom, radnicou, kanceláriami, kóšer kuchyňou a najstaršími židovskými obradnými kúpeľmi mikve. Vo dvore sa okrem rabínovho bytu nachádza aj byt pre šocheta, ktorý predstavoval osobu, ktorá rituálne zabíjala zvieratá a predávala ich mäso.

Podzemné archeologické múzeum Dolná brána Košice

V 90-tych rokoch 20. storočia boli odkryté podzemné areály niekdajšej Dolnej brány, ktorá bola súčasťou stredovekého mestského opevnenia. V týchto areáloch zriadilo mesto unikátne podzemné archeologické múzeum. Návštevník tu odhalí tajomné podzemné priestory veží, hradieb, bastiónov a iných stavieb z 13. storočia. Pozostatky dolnej mestskej brány boli objavené počas rozsiahlej rekonštrukcie na Hlavnej ulici prebiehajúcej v rokoch 1996 - 1997.

Košický erb

Erb mesta Košice pochádza z roku 1369. Mestu ho udelil kráľ Ľudovít I. Veľký na kráľovskom hrade v Diósgyőri. Výnimočnosť erbu spočíva v tom, že kráľ k nemu vydal erbovú listinu, ktorá je prvým dokladom udeleným pre právnickú osobu v Európe, a teda na svete vôbec. Dovtedy sa udeľovali znaky iba fyzickým osobám a jeho udelenie svedčí o dôležitosti tohto mesta v rámci Uhorského kráľovstva. Ďalším unikátom erbu je, že mesto k nemu obdržalo štyri erbové listiny a to vždy od iného panovníka.

Kaplnka sv. Michala v Košiciach

Gotická kaplnka zasvätená archanjelovi Michalovi stojí vedľa Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Kaplnku postavili v 14. storočí. V roku 1556 kaplnka vyhorela počas obrovského požiaru Košíc. Mestská rada poprosila panovníka Ferdinanda I. Habsburského o oslobodenie od daní na osem rokov kvôli vyhoreniu mesta. Reštaurovanie v 90-tych rokoch odhalil rozsiahle plochy stredovekej výzdoby. Kaplnka získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú pamiatku roka 2006.

Synagóga na Puškinovej ulici v Košiciach

Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici v Košiciach bola postavená v 30-tych rokoch 20. storočia. Pri synagóge sa nachádza stará židovská nižšia škola, tzv. talmud - tóra škola. Ortodoxná synagóga predstavuje kombináciu prvkov orientálnej architektúry s prvkami kubizmu. Na stenách interiéru synagógy sú napísané odkazy židov, ktorí tu boli zhromažďovaní pred transportmi do rôznych koncentračných táborov. V roku 1992 bola odhalená pamätná tabuľa na pamiatku Židom.

Arcibiskupský palác v Košiciach

V roku 1995, keď bol pápež Ján Pavol II. na návšteve v Košiciach, povýšil košického biskupa Alojza Tkáča na arcibiskupa. Ešte predtým rozdelil Slovensko z jedného arcibiskupstva na dve a to bratislavsko-trnavské a košické. Druhé má odvtedy sídlo v Košiciach a z biskupského paláca sa stal arcibiskupský palác. Budova má jednotnú rokokovo-klasicistickú fasádu členenú pilastrami a končiacu sa podstrešnou rímsou. Reprezentačné miestnosti na poschodí majú bohatú klenbu s rokokovou ornamentikou.

Dóm sv. Alžbety

Dóm sv. Alžbety je najväčším kostolom na celom Slovensku a zároveň najvýchodnejšou gotickou katedrálou na svete. Budovali ho v 14. – 16. storočí. Unikátom je bočný oltár svätého Kríža, pravdepodobne jediný celokovový oltár v Európe. Tento oltár posvätený v roku 1931 na pamiatku obetí 1. svetovej vojny údajne odliali zo zbraní, ktoré boli v tejto vojne použité. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Prevádzkovateľ webovej stránky je spoločnosť SLOVAKCARD s. r. o., Nemocničná 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50669800, DIČ: 2120416287, IČ DPH: SK 2120416287 ako správca osobných údajov, spracuváva na tejto webovej stránke cookies potrebné pre fungovanie web stránok a pre analytické účely. Viac informácií Súhlasím