Vo Volovských vrchoch stojí na úbočí pod vrchom Skalisko v nadmorskej výške 1 132 m útulná chata, ktorú nájdete na dôležitej križovatke turistických ciest, ktoré sa zbiehajú z Rožňavy, z obce Betliar a obce Henclová. Chata ponúka turistické ubytovanie, kuchyňu s možnosťou prípravy vlastných jedál i WC (latrína). Voda je čerpaná z blízkeho prameňa. Pred chatou je altánok s ohniskom a posedenie so stolmi a lavicami. Na chate je možné zakúpiť občerstvenie, alko a nealko nápoje.
Posledná aktualizácia: 13. marec 2018.
100 % - Zľava na čaj podľa aktuálnej ponuky
Trojičný stĺp ako barokové súsošie je zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Stĺp vyhotovili v roku 1742. Stavba trojičného stĺpa mala svoje opodstatnenie. V dôsledku proti habsburských povstaní kurucov odišlo od rodín veľa mužov do vojska. Ľudia, čo ostali doma, museli zásobovať armádu, pritom na poliach nemal poriadne kto pracovať. Situácia bola natoľko vážna, až prepukol hladomor s obeťami. Mnohé dediny úplne vymreli a natrvalo zanikli.
Vrch Zlatý stôl je zalesnený jedľovo-smrekovým lesom. Je jedným z mála vrchov na Slovensku, ktorý neleží v hlavnom hrebeni pohoria. Stará povesť vraví, že na jeho vrchole obedoval pred mnohými rokmi sám kráľ Matej Korvín. Podľa zlatého stola, ktorý si tu nechal prestrieť, získal vrch svoje pomenovanie. Výhľady z vrchu sú značne obmedzené, no krásne lesné prostredie plné čučoriedok, brusníc, jahôd, malín a húb tento nedostatok bohato vykompenzuje.
Na juhozápadnom okraji malej spišskej obce Závadka sa nachádza prírodná pamiatka zvaná Závadské skalky. Ide o esteticky pôsobivý skalný útvar so svojráznou faunou a flórou, ktorý sa dominantne uplatňuje v okolitom reliéfe, má teda i veľký krajinotvorný význam. K Závadským skalkám sa možno dostať z obce Závadka nachádzajúcej sa v okrese Gelnica, neďaleko Spišskej Novej Vsi.
Radnica bola postavená v roku 1870 v neorenesančnom slohu. Ide o dvojpodlažnú stavbu s veľkoryso poňatým interiérom, ktorý osvetľuje presklená strecha. Zaujímavým prvkom je liatinové schodisko na stĺpoch. Na niektorých častiach stien sú zachované pôvodné ornamentálne fresky. Interiér zdobia viaceré historické obrazy. Dominantou je obraz Sklenenej pani z Marón. Dnes je táto budova sídlom mestského úradu.
Kostol bol postavený v roku 1792 v barokovo-klasicistickom štýle, na mieste staršej drevenej kaplnky z roku 1746. Ide o jednoloďovú stavbu pristavanou sakristiou na severnej strane svätyne a vežou na východnej strane. Zaujímavosťou je kríž s odliatou sochou Krista venovaný pamiatke Antona Szuszaia. Autorom tohto diela je Ján Fadrusz. Možnosť návštevy na základe dohovoru s pánom farárom rímsko-katolíckej cirkvi.
Kostol pochádza z roku 1480. Je považovaný za monument a symbol banskej činnosti v okolí Dobšinej. Bol viackrát opravovaný a prestavaný a tak pôvodne gotický kostol nadobudol výzor novogotického kostola. V interiéri sú pozoruhodné stredoveké fresky. Freska na víťaznom oblúku zobrazuje významnú nemeckú sväticu, lekárku, mníšku a mystičku - Hildegardu von Bingen. Ide o unikát vyobrazenia tejto svätice v podobe fresky v rámci Slovenska.
Priamo v centre obce Markušovce sa nachádza zrúcanina takzvaného nížinného hradu z 13. storočia. Pevnostná stavba má obdĺžnikový charakter so štyrmi nárožnými vežami. Z Markušovského hradu je dnes iba ruina. Šľachta rodu Mariássyovcov ho opustila na prelome 18. a 19 storočia nakoľko nevyhovoval čoraz väčším nárokom na pohodlie. Mariássyovci sa presťahovali do okolitých kaštieľov. Miestni v dôsledku usadzovania nelegálnych osadníkov v hrane zaplátali kamenné múry tehlami.
Dominantou Markušoviec, obce vzdialenej iba 6 km od Spišskej Novej Vsi, je nádherný renesančný a neskôr v rokokovom štýle prebudovaný kaštieľ Máriassyovcov. Súčasťou letohrádku je krásny francúzsky park, ktorého súčasťou je ďalší skvost – letohrádok Dardanely. V súčasnosti v ňom nájdete jedinečnú expozíciu historických klávesových hudobných nástrojov. Milovníci klasiky ocenia i pravidelné koncerty vážnej hudby, na ktoré sa tieto nástroje používajú.
Vápencový masív Radzim je najvyšším vrchom Dobšinského predhoria patriaceho do Stolických vrchov. Má dva vrcholy – Veľký Radzim (991 m n. m.) a Malý Radzim (961 m n. m.). Vyhliadka pod Veľkým Radzimom sa nazýva Dovčíkovo kreslo, v ktorom sedával miestny zbojník Dovčík. Podľa povesti prepadával panské koče a kaštiele, okrem kaštieľa v Betliar, pretože tamojšia grófka bola jeho milenkou. K zaujímavostiam Radzima patrí veľmi vzácna žlto kvitnúca endemická rastlina jazyčník sivý.
V lokalite Dobšinská Píla sa nachádza vysoká pec postavená v roku 1870 zvaná Karlovou hutou (podľa grófa Karola Andrássyho). Pec dal postaviť „železný gróf“ Emanuel I. Andrássy (syn spomínaného Karola). Dokladuje historickú technológiu výroby surového železa na drevnom uhlí. Okrem pamiatkového významu je zaujímavá i pútavým architektonickým prevedením. Karlovu hutu eviduje Sheffildská Univerzita ako jednu z najvýznamnejších historických vysokých pecí v Európe.
10% (Šport a zážitky)
10% (Doprava a cestovanie)
10% (Bary a kaviarne)
20% (Šport a zážitky)
10% (Reštaurácie a tradičná kuchyňa)
20% (Šport a zážitky)
10% (Šport a zážitky)
100% (Reštaurácie a tradičná kuchyňa)